Choď na obsah Choď na menu
 


  3. lekcia - Číslovky  

 

Túto lekciu môžete nájsť už aj na našej novej stránke http://otakusekai0.webnode.sk/japoncina/lekcie-a-gramatika/cislovky/ spolu s ďalšími lekciami a veľa nového! :)

 

V tejto lekcii sa naučíme ďalších 1 000 000 slovíčok :] Naučíme sa napočítať do milión a táto lekcia bude dosť dlhá, takže si pripravte zošity . 

1. Základné číslovky 

Tieto číslovky sú pôvodom prebraté z Číny. Pomocou nich potom budeme tvoriť väčšie.

 1 - ichi (iči)  6 - roku (roku)
 2 - ni (ni)

 7 - nana / shichi (nana;šiči)

 3 - san (san)

 8 - hachi (hači)

 4 - yon / shi (jon;ši)

 9 - kyuu / ku (kjú;ku)

 5 - go (go) 10 - juu (džú)

Tieto číslovky sú japonské a dá sa nimi počítať len do 10 :

 1 - Hitotsu  6 - Muttsu
 2 - Futatsu  7 - Nanatsu
 3 - Mittsu  8 - Yattsu
 4 - Yottsu  9 - Kokonotsu
 5 - Itsutsu 10 - Too

2. Číslovky 11-19

Číslovky od 11 po 19 sa tvoria pomocou "juu(desať)", ktoré sa dáva na začiatok čísla.

11 - juuichi                             16 - juuroku

12 - juuni                                17 - juunana

13 - juusan                             18 - juuhachi

14 - juuyon                              19 - juukyuu

15 - juugo

3. Dvojciferné číslovky končiace sa nulou

Tieto číslovky tvoríme tiež pomocou "juu(desať)" ,ale tentokrát sa pridáva za číslo.

10 - juu                                     60 - rokujuu

20 - nijuu                                  70 - nanajuu

30 - sanjuu                              80 - hachijuu

40 - yonjuu                               90 - kyuujuu

50 - gojuu

4. Ostatné dvojciferné číslovky

Tvoríme pomocou dvojcifernej číslovky končiacej sa nulou a ku tomu pridáme jednocifernú číslovku. Napríklad :

28 - nijuu hachi

67 - rokujuu nana

73 - nanajuu san

54 - gojuu yon

99 - kyuujuu kyuu

5. Stovky

Stovky tvoríme pomocou "hyaku(sto)" za číslom. Pozor na nepravidelné čítanie !

100 - Hyaku 600 - Roppyaku
200 - Nihyaku 700 - Nanahyaku
300 - Sanbyaku 800 - Happyaku
400 - Yonhyaku 900 - Kyuuhyaku
500 - Gohyaku  

ďalšie :

687 - Roppyaku hachijuu nana

731 - Nanahyaku sanjuu ichi

914 - Kyuuhyaku juuyon

6. Tisícky

Tisícky sa tvoria pomocou "sen" za číslom.

1000 - Ichisen 6000 - Rokusen
2000 - Nisen 7000 - Nanasen
3000 - Sanzen 8000 - Hassen
4000 - Yonsen 9000 - Kyuusen
5000 - Gosen  

ďalšie :

4392 - Yonsen sanbyaku kyuujuu ni

7306 - Nanasen sanbyaku roku

6538 - Rokusen gohyaku sanjuu hachi

2002 - Nisen ni

Ostatné : 

Japonci nedelia po troch desatinných miestach, ale po štyroch. 

To znamená že miesto 10 000 napíšu 1 0000. 

10 000 - Ichiman - zapisuje sa 1 0000

100 000 - Juuman - zapisuje sa  10 0000

1 000 000 - Hyakuman - zapisuje sa 100 0000

10 000 000 - Senman - zapisuje sa 1000 0000

100 000 000 - Ichioku - zapisuje sa 1 0000 0000

 

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Otazka

(Sasukia, 25. 2. 2017 19:25)

Dobry den chcela by som sa spytať či sa da poveda aj
Juushichi na miesto juunana

Re: Otazka

(ichigo , 10. 1. 2018 12:46)

áno dá sa to použiť

Nula

(Milos, 9. 1. 2017 20:53)

zachytil som ze nula sa povie aj maru. Konkretne v Arpeggio of blue steel, ponorka I 401 bola vyslovovana ako yon maru ichi. Viete mi k tomu povedat nieco blzise? Dakujem

Otázočka

(Biba, 8. 8. 2016 14:27)

Ako dlho si sa učila po japonsky? Tak že si ju naozaj vedela...

???

(Kopyto, 8. 2. 2014 11:09)

Ahoj, chcem sa opýtať či je jedno či použijem číslovky pôvodom prebraté z Číny alebo Japonské?

Re: ???

(Shizuka, 9. 2. 2014 11:42)

Pri počítaní by som použila skôr tie z Číny, aj pri počítaní objektov. Číslovky z Japonska sa používajú na počítanie beztvarých objektov, alebo abstraktných vecí. Je to na dlho a dosť zložité, všetko to máš vysvetlené v 30. lekcii. :)

Dotaz

(Voloda, 20. 1. 2014 23:21)

Ahoj, napadá ma zopár otázok.

*Prvá je či sa "2" vyslovuje (ňi) alebo (ny).
*Druhá ak je napríklad pri čísle 4,7,9 kde sú 2 možnosti. Kedy sa ktorá používa ak majú nejaké špecifické použitie(napr. yon na ludi a shi na predmety alebo také niečo)
*Tretia a posledná je či u nich nepoužívajú "0" :D lebo tam nieje v zákl. číslovkach. Lebo okrem mobilu aj na otázku koľko lekcii vieš naspamäť či odpovedia "0" alebo stále odpovedajú nejakým iným spôsobom (napr. v angličtine môžem odpovedať na tú otázku None. čo nieje číslo.)

Prepáč že ti toho tu toľko píšem, no možno to zaujíma aj iných :) Arigatou gozaimasu.

Re: Dotaz

(Shizuka, 21. 1. 2014 15:11)

Ahoj :)
Dva, čiže ni sa vyslovuje mäkko.
Shi,shichi a ku , čiže štyri, sedem a deväť sa používajú menej ako yon, shichi a kyuu. Je to preto, lebo "shi" znamená po japonsky aj "smrť" a "ku " znamená okrem 9 aj "utrpenie ". Jediné v čom sa odlišujú od seba tieto slová, je znak kanji. Tu sú kanji znaky :
"shi" ako "štyri" = 四
"shi" ako "smrť" = 死
"ku" ako deväť = 九
"ku" ako utrpenie = 苦
A máš pravdu, zabudla som pridať 0.:) Nula sa po japonsky povie "rei" alebo "zero" (零). Keď sa ťa niekto spýta napríklad "koľko lekcíí vieš naspamäť?" tak môžeš odpovedať tak ako v Slovenčine, buď nula alebo žiadne lekcie.
Nemáš za čo