3. lekcia - Číslovky
Túto lekciu môžete nájsť už aj na našej novej stránke http://otakusekai0.webnode.sk/japoncina/lekcie-a-gramatika/cislovky/ spolu s ďalšími lekciami a veľa nového! :)
V tejto lekcii sa naučíme ďalších 1 000 000 slovíčok :] Naučíme sa napočítať do milión a táto lekcia bude dosť dlhá, takže si pripravte zošity .
1. Základné číslovky
Tieto číslovky sú pôvodom prebraté z Číny. Pomocou nich potom budeme tvoriť väčšie.
1 - ichi (iči) | 6 - roku (roku) |
2 - ni (ni) |
7 - nana / shichi (nana;šiči) |
3 - san (san) |
8 - hachi (hači) |
4 - yon / shi (jon;ši) |
9 - kyuu / ku (kjú;ku) |
5 - go (go) | 10 - juu (džú) |
Tieto číslovky sú japonské a dá sa nimi počítať len do 10 :
1 - Hitotsu | 6 - Muttsu |
2 - Futatsu | 7 - Nanatsu |
3 - Mittsu | 8 - Yattsu |
4 - Yottsu | 9 - Kokonotsu |
5 - Itsutsu | 10 - Too |
2. Číslovky 11-19
Číslovky od 11 po 19 sa tvoria pomocou "juu(desať)", ktoré sa dáva na začiatok čísla.
11 - juuichi 16 - juuroku
12 - juuni 17 - juunana
13 - juusan 18 - juuhachi
14 - juuyon 19 - juukyuu
15 - juugo
3. Dvojciferné číslovky končiace sa nulou
Tieto číslovky tvoríme tiež pomocou "juu(desať)" ,ale tentokrát sa pridáva za číslo.
10 - juu 60 - rokujuu
20 - nijuu 70 - nanajuu
30 - sanjuu 80 - hachijuu
40 - yonjuu 90 - kyuujuu
50 - gojuu
4. Ostatné dvojciferné číslovky
Tvoríme pomocou dvojcifernej číslovky končiacej sa nulou a ku tomu pridáme jednocifernú číslovku. Napríklad :
28 - nijuu hachi
67 - rokujuu nana
73 - nanajuu san
54 - gojuu yon
99 - kyuujuu kyuu
5. Stovky
Stovky tvoríme pomocou "hyaku(sto)" za číslom. Pozor na nepravidelné čítanie !
100 - Hyaku | 600 - Roppyaku |
200 - Nihyaku | 700 - Nanahyaku |
300 - Sanbyaku | 800 - Happyaku |
400 - Yonhyaku | 900 - Kyuuhyaku |
500 - Gohyaku |
ďalšie :
687 - Roppyaku hachijuu nana
731 - Nanahyaku sanjuu ichi
914 - Kyuuhyaku juuyon
6. Tisícky
Tisícky sa tvoria pomocou "sen" za číslom.
1000 - Ichisen | 6000 - Rokusen |
2000 - Nisen | 7000 - Nanasen |
3000 - Sanzen | 8000 - Hassen |
4000 - Yonsen | 9000 - Kyuusen |
5000 - Gosen |
ďalšie :
4392 - Yonsen sanbyaku kyuujuu ni
7306 - Nanasen sanbyaku roku
6538 - Rokusen gohyaku sanjuu hachi
2002 - Nisen ni
Ostatné :
Japonci nedelia po troch desatinných miestach, ale po štyroch.
To znamená že miesto 10 000 napíšu 1 0000.
10 000 - Ichiman - zapisuje sa 1 0000
100 000 - Juuman - zapisuje sa 10 0000
1 000 000 - Hyakuman - zapisuje sa 100 0000
10 000 000 - Senman - zapisuje sa 1000 0000
100 000 000 - Ichioku - zapisuje sa 1 0000 0000
Komentáre
Prehľad komentárov
ako sa napíše napríklad 200 000 juuniman? Ďakujem.
Otazka
(Sasukia, 25. 2. 2017 19:25)
Dobry den chcela by som sa spytať či sa da poveda aj
Juushichi na miesto juunana
Nula
(Milos, 9. 1. 2017 20:53)zachytil som ze nula sa povie aj maru. Konkretne v Arpeggio of blue steel, ponorka I 401 bola vyslovovana ako yon maru ichi. Viete mi k tomu povedat nieco blzise? Dakujem
Otázočka
(Biba, 8. 8. 2016 14:27)Ako dlho si sa učila po japonsky? Tak že si ju naozaj vedela...
???
(Kopyto, 8. 2. 2014 11:09)Ahoj, chcem sa opýtať či je jedno či použijem číslovky pôvodom prebraté z Číny alebo Japonské?
Re: ???
(Shizuka, 9. 2. 2014 11:42)Pri počítaní by som použila skôr tie z Číny, aj pri počítaní objektov. Číslovky z Japonska sa používajú na počítanie beztvarých objektov, alebo abstraktných vecí. Je to na dlho a dosť zložité, všetko to máš vysvetlené v 30. lekcii. :)
Dotaz
(Voloda, 20. 1. 2014 23:21)
Ahoj, napadá ma zopár otázok.
*Prvá je či sa "2" vyslovuje (ňi) alebo (ny).
*Druhá ak je napríklad pri čísle 4,7,9 kde sú 2 možnosti. Kedy sa ktorá používa ak majú nejaké špecifické použitie(napr. yon na ludi a shi na predmety alebo také niečo)
*Tretia a posledná je či u nich nepoužívajú "0" :D lebo tam nieje v zákl. číslovkach. Lebo okrem mobilu aj na otázku koľko lekcii vieš naspamäť či odpovedia "0" alebo stále odpovedajú nejakým iným spôsobom (napr. v angličtine môžem odpovedať na tú otázku None. čo nieje číslo.)
Prepáč že ti toho tu toľko píšem, no možno to zaujíma aj iných :) Arigatou gozaimasu.
Re: Dotaz
(Shizuka, 21. 1. 2014 15:11)
Ahoj :)
Dva, čiže ni sa vyslovuje mäkko.
Shi,shichi a ku , čiže štyri, sedem a deväť sa používajú menej ako yon, shichi a kyuu. Je to preto, lebo "shi" znamená po japonsky aj "smrť" a "ku " znamená okrem 9 aj "utrpenie ". Jediné v čom sa odlišujú od seba tieto slová, je znak kanji. Tu sú kanji znaky :
"shi" ako "štyri" = 四
"shi" ako "smrť" = 死
"ku" ako deväť = 九
"ku" ako utrpenie = 苦
A máš pravdu, zabudla som pridať 0.:) Nula sa po japonsky povie "rei" alebo "zero" (零). Keď sa ťa niekto spýta napríklad "koľko lekcíí vieš naspamäť?" tak môžeš odpovedať tak ako v Slovenčine, buď nula alebo žiadne lekcie.
Nemáš za čo
otazka
(vies kto, 2. 3. 2021 18:48)